Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Tábor Stop nude XIII. s Vinczeovcami a LatinákomVytlačiť
 

Tábor Stop nudeCentrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Detve organizovalo prvý prázdninový týždeň trinásty ročník pobytového detského tábora Stop nude XIII.

Následkom životného štýlu „stále online“ v dnešnom svete stagnuje reálna komunikácia a skutočné priateľstvá. Ľudia nikdy toľko nekomunikovali, no napriek tomu, nikdy neboli takí osamelí, ako je tomu dnes. „Rozprávka nad mobilom", ako tohtoročná téma tábora, hravou formou poukazuje na krásu života bez smartfónov a sociálnych sietí. Aj táborová hymna, na melódiu detskej piesne Mobil, čo svet dobyl, hovorí o novom hobby vo svete – o tom, že takmer nonstop držíme v rukách svoj „múdry“ mobil, aj keď si uvedomujeme, že kvôli tomu nestíhame podstatné veci, zanedbávame povinnosti a čas, ktorý je tak vzácny, nám uteká pomedzi prsty.

Vydarené počasie sme využili naplno. Na deti počas týždňa čakal bohatý program, množstvo aktivít, spoločenských a športových hier, tvorivé dielne, kúpanie, grilovačka atď.

Hneď prvý deň do autobusu okrem detí nastúpili aj vedúci v kostýmoch rozprávkových bytostí. V tento deň boli však najdôležitejšie víly – jaskynky. Pondelok bol venovaný rozprávke O Smoliarikovi, kde jaskynné víly lákali Smoliarika, aby im pootvoril dvierka, že by si aspoň pršteky ohriali. Ten, aj napriek zákazu Jelenčeka v roli rodiča vílam neodolal, a tak ho uniesli. Aj keď v tejto rozprávke, ako v každej, všetko dobre dopadlo, jej idea veľmi pekne poukazuje na to, že mobil je síce dobrý sluha, no zlý pán. O tom, v čom všetkom dokáže byť smartfón nápomocný, všetci dobre vieme. Vieme však aj o jeho negatívach? Jedným z nich je, že na nás pôsobí ako akési lákadlo, ktoré veľmi ochotne uprednostňujeme pred inými činnosťami. Popri učení či iných povinnostiach nakukneme na mobil najskôr jedným očkom, potom druhým, až mobil nepustíme z ruky. Okrem toho je v pondelkovej rozprávke zobrazené aj neposlúchnutie rodiča, ktorý nám radí nielen nikomu neotvárať, ale tiež plniť si povinnosti/učiť sa a nie hrať sa na mobile.

Utorková rozprávka O rybárovi a jeho žene, ktorá kvôli vlastnej nenásytnosti chcela od zlatej rybky, vylovenej rybárom, viac než tri želania, a preto napokon nedostala nič, poukazuje na to, aby sme sa dokázali uspokojiť s tým, čo máme. Netreba mať „veľké oči“ ani sa snažiť byť niekoho kópiou, a teda chcieť najnovšie mobily (veci). Minimálne preto, aby sme nedopadli ako rybárova žena, ak by sa nám naša nenásytnosť vymkla spod kontroly. Platí staré-známe „po smiechu býva plač“. Deti v tento deň vtiahla do deja aj návšteva kúpaliska, kde trávili čas spolu s vedúcimi v kostýmoch rybára a zlatej rybky, či vodné disciplíny v areáli penziónu.

Streda patrila rozprávke Zlý vlk a sedem kozliatok, ktorej dej je všeobecne známy. Poukazuje na hrozbu neoverených informácií na internete a nebezpečné správy/telefonáty, za ktorými sa často skrývajú falošné identity. Takúto identitu si pred kozliatkami všemožnými spôsobmi vytvoril aj vlk, ktorý ich napokon presvedčil, že je ich mamičkou. Preto aj keď učíme deti o dôležitosti dôvery, platí: „dôveruj, ale preveruj“. V tento deň si oddiely zmerali sily počas olympiády, kde ich čakalo 7 disciplín prepojených s dejom rozprávky a športové súťaže. Vyvrcholením dňa bola nočná hra, kde bolo úlohou detí nájsť spiaceho vlka, a vyslobodiť z jeho brucha jedno „kozliatko“ v podobe sladkej odmeny, a vymeniť ho za kameň, rovnako ako v rozprávke.

Štvrtok sa niesol v duchu klasickej táborovej stopovačky, kedy sa oddiely s časovým rozostupom vybrali na menšiu túru, počas ktorej plnili disciplíny a získavali indície. Na konci cesty sa stretli s kráľom, ktorý chlapcov pasoval za rytierov, dievčatá vymenoval za princezné a dal im poklad než zlato vzácnejší – vrecúško soli. Rozprávkou dňa teda bola Soľ nad zlato, v ktorej následkom zlyhania komunikácie medzi kráľom a jeho dcérou, ktorej vysvetlenie, prečo ho má rada „len“ ako soľ ostalo nevypočuté, bola Maruška uvrhnutá do vyhnanstva. Deti očakávali bohatý poklad, no my sme ich chceli naučiť hľadať krásu v maličkostiach, a nie vidieť dôležitosť iba v pomyselnom zlate. Takýmito maličkosťami sú práve aj komunikácia a skutočné priateľstvá. Detské „sklamanie“ z pokladu však určite napravil guľáš od nášho šéfkuchára Richarda. Plní síl po dobrom jedle sme sa vybrali naspäť do penziónu.

Aký by to bol rozprávkový týždeň, keby ho v piatok neuzavrela Popoluška? Deti počas dňa pracovali v tvorivých dielňach a pripravovali sa v tanečnom workshope na veľkolepé vyvrcholenie týždňa, počas ktorého sa veľa naučili, v podobe bálu. Chlapci mohli rovno využiť nádherné drevené motýliky, ktoré si sami vyrobili. Okrem toho všetky deti priniesli z tábora domov tri oriešky pre svojich rodičov alebo starých rodičov. Tieto oriešky neobsahovali drahé šaty ani iné povrchné priania, ale ukývali činnosti, ako pomoc v domácnosti, vynesenie smetí či vysávanie, ktoré deti doma často nerobia, a o to vzácnejšie sú.

Plagát, ktorý si deti každoročne vytvárajú mal tento rok podobu mobilu, kde si deti za rôzne aktivity počas týždňa, ako účasť na spoločenských hrách či večernom programe, udržiavanie poriadku a ticha pri jedle a mnohých iných, lepili ikonky aplikácií a snažili sa takto naplniť ich mobil, reprezentujúci ich čas, plnohodnotnými činnosťami.

S Lukášom LatinákomTradične aj tento rok náš tábor navštívili zaujímaví hostia, ktorí si nezakladajú na sláve z bulváru, ale pracujú na tom, aby sa prezentovali ako dobrí a čestní ľudia. Tento rok ako chlapcov, tak aj dievčatá, potešil príchod dvoch reprezentantov Slovenska na MS v ľadovom hokeji 2019 – Mária Luntera a Tomáša Ziga, ktorí za HC 05 Banská Bystrica vybojovali tento rok extraligové zlato. Aj napriek takýmto úspechom v tak mladom veku sú chlapci ľudskí a pokorní. Naše pozvanie prijala aj hudobná skupina Sám sebou, ktorej členovia tvoria chytľavé piesne s hodnotnými textami, a aj keď sa stávajú čoraz viac populárnymi, stále stoja nohami pevne na zemi. Telefonicky sme sa spojili so známym „oteckom“ Marekom Fašiangom, ktorý si našiel čas, aby deti potešil aspoň cez telefón, keďže v čase tábora bol pracovne zaneprázdnený. V závere týždňa náš navštívili aj manželia Vinczeovci. Adela aj Viktor klasicky priateľsky naladení si svojou dobrosrdečnosťou deti veľmi získali. Známy zabávač Lukáš Latinák niekoľkými vtipmi na úvod uvoľnil atmosféru a potlačil prvotné obavy detí, aby sa mohla rozprúdiť debata spojená s autogramiádou. Všetkým tohtoročným hosťom ďakujeme.

Veľká vďaka patrí Penziónu Sidorovo, ktorý svojimi kvalitnými službami, nadštandardným prístupom, ochotou, záujmom, ústretovosťou, ale aj vynikajúcou domácou kuchyňou prispel k pohodovému priebehu nášho tábora. Ďakujeme 17 vedúcim, ktorí sa aktívne podieľali na organizovaní a príprave tábora, počas ktorého sa deťom nepretržite venovali v rámci svojho voľného času či dovolenky v práci bez nároku na odmenu. Ďakujeme aj všetkým deťom, ktorých bolo 85, no napriek tomuto počtu boli disciplinovaní a aj vďaka nim tábor prebehol bez väčších problémov. Napokon ďakujeme darcom, ako finančným (22), ktorí prispeli k táborovej účasti deťom z rodín, ktoré tábor nedokážu zaplatiť, tak aj darcom, ktorí nás podporili produktovo (19), a deti vďaka nim napokon, okrem vrecúška soli, našli bohatý poklad plný praktických darčekov.

Už sa stalo tradíciou, že v tábore si spomenieme aj na deti, ktoré sa tábora nemôžu zúčastniť, pretože sú hospitalizované na detskej onkológii v BB. Predvlani sme im vyrobili v tábore darčeky, vlani sa naše deti vzdali jedného nanuku a ušetrené financie sme venovali na zaplatenie bytu pre sprevádzajúce osoby v nemocnici a tento rok podporili spomínaný byt rodičia a starí rodičia pri odchode svojich detí do tábora. Aj keď išlo o symbolickú čiastku „počíta sa“ myšlienka a dobrý úmysel. Ďakujeme....

Text: Nikola Ondrová

Foto: Jana Micháliková

Program bol spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva

MestoDetva.png


uradne-oznacenie-bbsk-s-napisom-financna-podpora.jpg


 
 


Deutch version
English version
Úvodná stránka