Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

V bioodpade často končia aj plastové vreckáVytlačiť
 

Bioodpad s igelitkou.Trochu osvety na začiatok. Záhradný odpad z domácností ako lístie, burina, tráva, malé konáre drevín, k tomu kuchynský odpad, teda zvyšky jedál a potravín, šupky z čistenia zeleniny a ovocia, zvyšky z čaju a kávy, vaječné škrupiny, starý chlieb a potraviny po dobe spotreby bez obalu. To všetko nepatrí do komunálneho odpadu ale do bioodpadu.

Triedením bioodpadu sa výrazne znižuje množstvo odpadu uloženého na skládke. Bioodpady sú totiž váhovo najväčšou zložkou komunálneho odpadu. Pri ukladaní na skládke má bioodpad nedostatok kyslíka na rozklad, a preto vznikajú skládkové plyny, ktoré nielenže zapáchajú, ale aj poškodzujú zdravie ľudí a ozónovú vrstvu Zeme. Všetko je jasné, tak aký problém?

Bioplynka odpad nechce

Každá domácnosť podpisom zmluvy s mestom Detva dostala vlastnú nádobu, do ktorej bioodpad odkladá. Na sídliskách sú zasa veľké tisícstolitrové kontajnery. Bioodpad zbierajú Technické služby Detva, v minulosti ho odvážali do detvianskej bioplynovej stanice. Toto už stopercentne neplatí. Bioplynová stanica v Detve prestala vlani odoberať bioodpad od Technických služieb, dôvodom bolo jeho znečistenie. „Napriek upozorneniam občanov sa s bioplynkou nepodarilo dohodnúť,“ povedal konateľ Technických služieb Detva Jozef Malatinec. Podľa neho na Slovensku nie je veľa možností, kde umiestniť bioodpad. „Marius Pedersen má veľké kompostovisko v Zolnej a Kompala v Badíne. Tam dokonca niečo vyrábajú,“ doplnil Malatinec. Nakoniec sa rozhodli pre Zolnú, ktorá je bližšie ako Badín.

Plasty a konáre

Znečistenie bioodpadu konateľ firmy nespochybňuje. Ľudia si jednoducho chcú všetko čo najviac uľahčiť. Šupky zo zemiakov napríklad dajú do plastového vrecka, no už sa im nechce vrecko vysypať a hodia ho do nádoby aj so šupkami. Nezaujíma ich, že sa plast len tak ľahko nerozpadne. Nerozmýšľajú, netrápia sa... Veď by si mohli zašpiniť ruky.

Ďalší problém bol, že veľmi často do nádob dávali aj konáre. Tie sú síce v zozname vhodných, ale ide iba o naozaj drobné konáriky a lístie. „Aj bioplynka nám tvrdila, že ich technológia to nedokáže spracovať,“ vysvetlil konateľ Malatinec.

Bioodpad sa v súčasnosti v Detve zbiera každé dva týždne. Na rozdiel od separovaného alebo komunálneho odpadu, ktorý zbierajú aj z niektorých obcí, bioodpad zvážajú Technické služby iba z mesta samotného. Dokonca ho nezbierajú ani v osadách, kde má takmer každý záhradu a so svojim bioodpadom si poradí.

„Mesačne je ho okolo tridsať ton, v zime iba desať,“ doplnil konateľ Technických služieb.

Znečistený bioodpad.Znečistený bioodpad.Znečistený bioodpad.Znečistený bioodpad.

Text: Milan Suja

Foto: Jozef Malatinec


 
 


Deutch version
English version
Úvodná stránka