Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Mesto ocenilo kolektívy a zaslúžilých občanovVytlačiť
 

Ocenení s cenami spolu na pódiu

Pri príležitosti 380.výročia založenia Detvy, na slávnostnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Detve 5. októbra 2018, primátor mesta odovzdal trom jubilujúcim kolektívom Cenu mesta Detva.

Mestské zastupiteľstvo udelenie ceny schválilo 13. septembra 2018 uznesením č. 775/18. Následne primátor Ján Šufliarský udelil a odovzdal Cenu primátora mesta Detva desiatim osobnostiam a jednu cenu in memoriam. Slávnosť sa uskutočnila v prvý večer Dní mesta Detva 2018 vo veľkej sále Domu kultúry A. Sládkoviča.

MESTSKÉ ZASTUPITEĽSTVO V DETVE UDELILO CENU MESTA DETVA

 

Cirkevnej dychovej hudbe

pri príležitosti 100. výročia založenia, za dlhoročnú činnosť, podieľanie sa na kultúrnom a spoločenskom živote, dlhoročné úspešné účinkovanie, propagáciu a udržiavanie tradície cirkevnej dychovej hudby

Korene dychovej hudby v Detve siahajú do rokov 1918 – 1919. Jej aktívnu činnosť podnietil dekan Ján Štrbáň, ktorý bol v roku 1921 ustanovený za správcu Rímskokatolíckej farnosti
v Detve. Po príchode organistu - rechtora Martina Valenta sa zásluhou jeho hudobného vzdelania a talentu detvianska dychová hudba rozrástla. Cirkevná hudba okrem hrania na bohoslužbách, procesiách a púťach hrávala aj na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach. Začiatkom 50-tych rokov začali postupne prichádzať noví mladí členovia, ktorých postupne vystriedala ďalšia generácia mladých ľudí pod vedením nového organistu Františka Valenta, ktorý ju viedol od roku 1960 do jeho úmrtia v roku 2016. Od roku 1990 väčšina členov cirkevnej dychovej hudby hrá súbežne aj v Dychovej hudbe Domu kultúry A. Sládkoviča.

Jozef Uhrin podpisuje pamätnú knihu po prevzatí Ceny mesta Detva

Foto: Cenu prevzal Jozef Uhrin.

 

Detvianskemu ľudovému umeniu

pri príležitosti 50. výročia založenia, za uchovávanie, šírenie a prezentáciu tradičného detvianskeho ľudového umenia – remesiel, krojov a detvianskej výšivky doma i v zahraničí

Predajňa Detvianskeho ľudového umenia bola založená v roku 1968, na 330. výročie založenia Detvy, na podnet Veroniky Golianovej, známej vyšívačky a zberateľky. Veronika Golianová ju založila v čase nástupu mestskej módy a viedla ju 20 rokov. Po jej odchode na dôchodok v začatej práci pokračovala dcéra Vilma Hojčová. Od roku 1995 je majiteľkou obchodu Iveta Smileková, ktorá je vnučkou Veroniky Golianovej a dcérou Vilmy Hojčovej. Súčasťou predajne je dnes Pamätná izba Veroniky Golianovej, ktorá je vysunutou expozíciou Podpolianskeho múzea. Počas päťdesiatročnej histórie tejto predajne pre ňu pracovalo veľa vyšívačiek krivou ihlou, ktoré zhotovovali a ešte aj dnes tvoria prekrásne prestierania na stoly, rôzne bytové doplnky, ale najmä tradičné detvianske kroje. Pani Iveta Smileková spolu s dcérou Soňou Stančíkovou dbajú o zachovávanie tradície vyšívania krivou ihlou v Detve.

Pani Ivete Smilekovej primátor odovzdáva cenu.

Foto: Cenu prevzala Iveta Smileková.

 

Slovenskému zväzu záhradkárov Základnej organizácii 26 - 16

pri príležitosti 50.výročia založenia, za dlhodobú činnosť v oblasti záhradkárskych aktivít, propagáciu záhradkárčenia, organizovanie záhradkárskych výstav, posilňovanie a rozvíjanie ekologického povedomia a starostlivosti o životné prostredie

Písal sa rok 1967, keď bola Slovenskému zväzu záhradkárov a ovocinárov - Základnej organizácii Detva sídlisko odovzdaná do dlhodobého užívania parcela o výmere 6,33 ha, s možnosťou ďalšieho rozšírenia. Tak vznikla terajšia záhradkárska osada, ktorá sa v nasledujúcich rokoch rozšírila o ďalšie parcely. Postupne sa rozrastala aj členská základňa. V súčasnosti má Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia 26 - 16 Detva – sídlisko  306 členov. Už od roku 1976 záhradkári každoročne organizujú, s malými prestávkami, výstavu ovocia, zeleniny a kvetov. Deti a žiakov z detvianskych škôl, za pomoci ich vedenia, zapájajú do výtvarných, aranžérskych a vedomostných súťaží v rámci mesta, bývalého okresu Zvolen a Slovenska. Do budúcnosti je potrebné zachovať existenciu záhradkárskych osád s cieľom trávenia voľného času, relaxácie a samozásobenia ovocím a zeleninou. 

Darina Labáková preberá cenu od primátora Jána Šufliarského

Foto: Cenu prevzala Darina Labáková.

 

PRIMÁTOR UDELIL CENU PRIMÁTORA MESTA DETVA

 

Eve Chlebovej

za dlhoročný prínos v rozvoji knihovníctva a kultúrne aktivity

Eva Chlebová prevzala cenu od primátora

Eva Chlebová je rodáčka zo Želiezoviec, s predkami z otcovej strany z Očovej. Jej život je spätý s knihami od roku 1972, kedy skončila knihovnícku školu. V roku 1983 začala pracovať  ako knihovníčka v detvianskej mestskej knižnici, ktorú od roku 1985 do odchodu na dôchodok viedla ako riaditeľka. Pod jej vedením knižnica od roku 1995 získala čestné meno Mestská knižnica Karola Antona Medveckého, po autorovi prvej slovenskej monografie. Svojou oddanosťou práci a osobným zanietením sa jej darilo nielen získavať čitateľov a spolupracovníkov, ale knižnica bola aj miestnom, kde sa konalo množstvo podujatí určených najmä deťom, dôchodcom, či širokej verejnosti. Veľký ohlas mali najmä každoročné výstavy, ktoré boli súčasťou Folklórnych slávností pod Poľanou, besedy so spisovateľmi a s Klubom podpolianskych filatelistov. Pani Eva Chlebová je v súčasnosti je kronikárkou mesta Detva. 

 

PaedDr. Kolomanovi Gallovi

za celoživotnú obetavú pedagogicko-výchovnú prácu

Koloman Gallo preberá cenu z rúk primátora

Koloman Gallo sa narodil v Smižanoch, okres Spišská Nová Ves v učiteľskej rodine. Po ukončení Pedagogického gymnázia najprv pôsobil na Strednej škole v Dobšinskej ľadovej jaskyni. V roku 1955 nastúpil na Osemročnú strednú školu v Detve, od roku 1964 učil
na Strednom odbornom učilišti, kde zastával viac rokov aj funkciu zástupcu riaditeľa. Po odchode na dôchodok učil ešte na detvianskom Gymnáziu. Počas svojej dlhoročnej učiteľskej práce, okrem základných povinností v učiteľskom povolaní, viedol kultúrne a športové krúžky, aktívne sa venoval športu. Aj jeho zásluhou bol založený Folklórny súbor Podpoľanec. Pán Koloman Gallo počas aktívneho veku venoval všetky svoje sily výchove mladej generácie.

 

Jánovi Ligenzovi

za významný prínos na udržiavaní tradície dychovej hudby a dlhoročné účinkovanie
na podujatiach v meste

Viera Ligenzová preberá cenu za manžela Jána.

Dychová hudba, ako najstarší záujmovo-umelecký útvar svoj vznik datuje spolu
s vybudovaním strojárskej fabriky, kedy v Detve svoj domov, prácu i záujmového koníčka našlo množstvo mladých rodín z rôznych kútov bývalej Československej republiky. Takto
v roku 1953 prišla z Ostravy do Detvy aj rodina Jána Ligenzu, ktorý sa v Ostrave aj narodil. Po vojenskej základnej službe v roku 1969 začal u kapelníka Františka Vyskočila, kde hrával na veľký bubon. Jeho snom bolo hrať na trombón. Hre na tubu sa naučil sám, keď spozoroval, že káder v tomto obsadení starne. Na tubu hrával 23 rokov. Jedna z etáp muzikálneho prejavu bol Bigbeat. Roky bol umeleckým vedúcim hudobnej skupiny Sextet, v ktorej hral na gitaru.  V rodine Ligenzovcov stále znie hudba a to rôznych žánrov, hrajú už aj deti a vnuci. Ján Ligenza dlhé roky robil aj organizačného vedúceho dychovej hudby Detva, pôsobil v spevokole Senior Detva. Vždy usmiaty, milý a príjemný, maximálne oduševnený pre hudbu, tak ho ľudia stretávali v uliciach mesta, či na rôznych vystúpeniach. Ochorenie mu v slávnostný deň nedovolilo osobne prijať ocenenie, ktoré za neho prevzala manželka pani Viera Ligenzová.

 

Anne Môťovskej

za celoživotnú obetavú pedagogicko-výchovnú prácu

Anna Môťovská preberá cenu od primátora

Anna Môťovská sa narodila v Kordíkoch nad Banskou Bystricou. Keďže bola veľmi šikovná, učila aj svojich spolužiakov na základnej škole. Bolo úplne samozrejmé, že po odporučení svojho učiteľa a otca nastúpila študovať na Pedagogickú školu, kde sa formovali budúci učitelia základných škôl. Po ukončení štúdia dostala umiestenku na detvianske a hriňovské lazy. V Detve sa zoznámila s manželom a založili si tu rodinu. V školstve odučila 37 rokov, najviac v 3., 4. a 5. ročníku na prvom stupni základnej školy. Pracovala tiež v rôznych organizáciách. V Zbore pre občianske záležitosti pri Mestskom národnom výbore v Detve nacvičovala so žiakmi programy na uvítanie detí do života. Po odchode na dôchodok pracovala v Jednote dôchodcov Slovenska a v Klube dôchodcov č. 4. Anna Môťovská vykonávala svoje povolanie veľmi svedomite a zodpovedne.

 

PhDr. Anne Ostrihoňovej

za aktivity v oblasti uchovávania kultúrneho dedičstva, publikačnú činnosť, dlhoročnú dramaturgickú prípravu a smerovanie Folklórnych slávností pod Poľanou

Anna Ostrihoňová v kroji preberá cenu

Detva je rodiskom a bydliskom etnologičky Anny Ostrihoňovej, ktorá pre ňu žije a tvorí
od svojho narodenia celý život. Po skončení strednej školy sa ako mladá učiteľka prvé roky venovala deťom v rôznych obciach na Podpoľaní. Potom prišli ďalšie životné kapitoly, práca metodičky Osvetové strediska vo Zvolene, práca v organizáciách štátnej správy a samosprávy, kde sa dlhodobo angažovala vo veciach rozvoja Detvy a regiónu. Stála za zrodom myšlienky a pri založení Podpolianskeho múzea ale aj pri zrode ďalších diel. Jej srdcu učaroval najmä folklór a ľudové umenie, ktorému sa neúnavne venuje doteraz. Dlhé roky bola aktívnou členkou Folklórneho súboru Detva, jeho vedúcou, neskoršie vedúcou folklórnej skupiny Detvani. Spolupracuje s detvianskymi folklórnymi kolektívmi a ďalšími kolektívmi Podpoľania. Od roku 1975 pôsobí v Programovej rade Folklórnych slávností pod Poľanou, ktorú ostatných takmer 20 rokov vedie ako predsedníčka. Jej zásluhou si po programovej stránke detviansky festival dlhé roky udržiava vysoký kredit so zameraním na tradičnú ľudovú kultúru. Anna Ostrihoňová v aktuálnom období svoje vedomosti, skúsenosti a talent pretavila aj do publikačnej činnosti a v rôznych dielach približuje Detvu a Podpoľanie. 

 

MUDr. Eve Šabatovej

za  celoživotnú prácu v oblasti lekárskej starostlivosti

Eva Šabatová preberá cenu od primátora

Eva Šabatová sa narodila v Ružomberku. Po absolvovaní Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe pracovala na krčnom oddelení Vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku, kde získala atestáciu v odbore otorinolaryngológia. V roku 1971 sa prisťahovala do Detvy, pretože oblasť Podpoľania nemala krčného lekára. Pod jej vedením bola v rekordnom čase dvoch mesiacov na ulici Obrancov mieru vybudovaná špecializovaná otorinolaringologická ambulancia, ktorá v súčasnej dobe pracuje v priestoroch Polikliniky. Do konca roka 2017 pracovala v ambulancii na plný úväzok, v súčasnosti už ako dôchodkyňa jedenkrát týždenne, po tom, ako od januára 2018 odovzdala ambulanciu svojmu synovi. Pani Eva Šabatová pracuje v regióne nepretržite 47 rokov. Počas tohto obdobia jej rukami prešlo niekoľko generácii pacientov, ktorým pomohla a stále pomáha svojou odbornosťou a včasnou diagnostikou zdravotných problémov.

 

Jozefovi Uhrinovi

za významný prínos na udržiavaní tradície dychovej hudby a dlhoročné účinkovanie
na podujatiach v meste

Jozef Uhrin preberá cenu od primátora

Jozef Uhrin sa narodil a celý život žije v Detve. Už ako žiaka základnej školy ho veľmi zaujímalo divadlo, folklór a hudba, najmä hra na heligónku. Okrem toho sa venoval aj hre na hasičskú trúbku ako člen Dobrovoľného hasičského zboru. V roku 1967 sa stal členom Cirkevnej dychovej hudby, ktorú vedie ako organizačný vedúci. Od roku 2002 je členom Dychovej hudby Detva pri Dome kultúry Andreja Sládkoviča a ostatných päť rokov je aj tu organizačný vedúci. Jozef Uhrin je aj vedúcim spevokolu Senior Detva pri Klube dôchodcov č. 3. Je členom Zboru pre občianske záležitosti Človek človeku pri mestskom zastupiteľstve, kde aktívne účinkuje na občianskych obradoch a slávnostiach. Výpočet jeho konkrétnych aktivít by zabral veľa miesta, pretože pán Uhrin nechýba skoro na žiadnom kultúrnom, cirkevnom podujatí, či rodinných oslavách spoluobčanov. Hudba je náplňou jeho života a bez nej si život nevie predstaviť.

 

Terézii Valentovej

za dlhoročnú záslužnú prácu organistky 

Terézia Valentová preberá cenu od primátora

Terézia Valentová sa narodila v obci Studenec v okrese Levoča, kde absolvovala základnú školu. Pokračovala v štúdiu na Pedagogickej škole pre vzdelávanie učiteľov národných škôl
v Kežmarku, kde získala kvalifikáciu učiteľky pre prvý stupeň základných škôl. V roku 1958 nastúpila ako vyučujúca na prvú Osemročnú školu v Detve. V Detve sa zoznámila s budúcim manželom Františkom, s ktorým v roku 1961 uzatvorili manželstvo. Keďže obidvaja sa hlásili ku kresťanstvu, stalo sa to prekážkou pre jej povolanie. Hoci učiteľské povolanie nadovšetko milovala, o dva roky neskôr dostala výpoveď zo školských služieb. Bolo pre ňu veľmi ťažké vyrovnať sa s tým. Keďže nemohla učiť, venovala sa výchove svojich šiestich detí a práci v domácnosti. Spolu s manželom Františkom, dlhoročným organistom, sa venovali hre na organ a spevu, hudobne viedli bohoslužby. Pani Valentová po roku 1989 v každý sviatok a nedele chodila hrávať na filiálky Kriváň, Korytárky a Stožok, až pokiaľ sa tieto nestali samostatnými farnosťami. Podľa potreby vypomáha hrou na organ a spevom v detvianskom Farskom kostole sv. Františka Assiského až dodnes. Pani Terézia Valentová je obetavou matkou a svoj život zasvätila obetavej službe v cirkvi.

 

Márii Vidiečanovej

za celoživotnú, obetavú pedagogicko-výchovnú prácu

Mária Vidiečanová pri preberaní ceny na pódiu

Mária Vidiečanová sa narodila v Lehôtke pod Brehmi v okrese Žiar nad Hronom. Po absolvovaní Pedagogickej školy pôsobila ako učiteľka najprv na lazoch v Hriňovej na Blate. Potom učila v Dúbravách a na Skliarove. Dlho roky, celkom 33, pôsobila ako učiteľka na prvom stupni na Základnej škole na Kukučínovej ulici. Pracovala v rôznych organizáciách, v Zbore pre občianske záležitosti pri Mestskom národnom výbore v Detve nacvičovala so žiakmi programy na uvítanie detí do života, či jubileá. Po odchode na dôchodok pracovala v Jednote dôchodcov Slovenska a v Klube dôchodcov č. 4. Mária Vidiečanová svoje povolanie vykonávala veľmi svedomito a zodpovedne.

 

Ivanovi Vlčekovi

za rozvoj športu a dlhoročnú záslužnú trénerskú prácu v mládežníckom futbale

Ivan Vlček preberá cenu od primátora

Ivan Vlček, rodák z Cinobane, po vyštudovaní Pedagogickej školy v Lučenci a absolvovaní základnej vojenskej služby v Dukle Zenit Bratislava, za ktorú hrával futbal, nastúpil v roku 1958 ako učiteľ na základnej škole v Banskej Bystrici. Tu hral futbal za Červenú hviezdu Banská Bystrica. Do Detvy sa prisťahoval v roku 1965, kde našiel svoj trvalý domov a začal hrať vo futbalovom oddiely PPS Detva na pozícii brankára. V roku 1962 po ukončení trénerského kurzu 2. triedy sa začal venovať mládeži a stal sa trénerom mladých futbalistov – staršej prípravky, ktorých trénoval desiatky rokov. Zaslúžil sa o rozvoj detvianskeho futbalu, či už ako aktívny futbalista alebo ako funkcionár a tréner. Futbal bol a je jeho celoživotnou láskou Ivana Vlčeka.

 

Dipl.tech. Štefanovi Plškovi

in memoriam za rozvoj filatelie

Manželka Mária Plšková a dcéra Barbora Turbeková preberajú cenu

Štefan Plško zaľúbenie v poštových známkach našiel už v rannom detstve. Nevšedné zanietenie pre filateliu, odborné znalosti, pracovitosť, ale aj osveta v prospech spoločenského významu filatelie a odvaha ísť novými, dovtedy nevychodenými chodníčkami, mu boli vlastné. Stal sa horlivým misionárom filatelie, aktívnym filatelistickým činovníkom všade, kde pracoval a pôsobil. V roku 1965, po vytvorení samostatného Zväzu československých filatelistov, zastával významné posty v ústredných orgánoch tejto organizácie a úspešne sa podieľal na jeho rozvoji. Osobitne významný priestor na uplatnenie jeho schopnosti mu poskytol Zväz slovenských filatelistov, ktorého spoluzakladateľom a prvým podpredsedom sa stal v roku 1969. Najvýraznejším počinom bola ním koncipovaná výstava Moderna 1973 Detva, ktorá vykročila smerom k modernej filatelii aj pre nasledujúce obdobie činnosti Zväzu slovenských filatelistov. Pán Plško bol predstaviteľ generácie, ktorá sa usilovala dostať zberateľstvo z polohy bežnej záľuby na úroveň kultúrnej činnosti s vysokým akcentom na jeho vzdelávací, výchovný a spoločenský význam. Štefan Plško odišiel do večnosti 23. januára 2006. Ocenenie prevzala jeho manželka pani Mária Plšková v sprievode dcéry Barbory Turbekovej.

Text: Anna Kucejová, Zuzana Vrťová
Foto: Jaroslav Švábenský

 

 


 
 


Deutch version
English version
Úvodná stránka